iservispreludi | Dedenie

Dedenie

Slovenský právny poriadok upravuje dva spôsoby dedenia a to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Pre dedenie musia byť naplnené zákonné predpoklady, ktorými sú:
  1.  smrť poručiteľa,
  2.  existencia dedičstva,
  3.  spôsobilý dedič,
  4.  dedičský titul.

Unikátny zdroj informácií sprostredkúvame aj prostredníctvom zásadných súdnych rozhodnutí slovenských a európskych súdov.

Právne predpisy: 

Dôvodové správy (7)
Obsah je prístupný len pre registrovaných užívateľov.
Prosím prihláste sa, alebo ak ešte nie ste registrovaný, registrujte sa.

Na odskúšanie portálu je pre vás voľne prístupná časť Dobrovoľníctvo.
Odborné články (5)
§ Dedenie: Darovanie veci pred smrťou – závet alebo darovacia zmluva?
Vytvorené:24. 10. 2016
Autor:Mgr. Zdenko Podhradský
Zobraz celý text

V našom odbornom článku prinášame podrobnosti o možnostiach darovania veci pred smrťou.

Dedenie: Dedičské konanie II. časť
Vytvorené:19. 11. 2015
Autor:Mgr. Miriama Draskovicova
Zobraz celý text
V predchádzajúcej časti odborného článku s názvom: Dedenie: Dedičské právo I. časť,  sme bližšie rozoberali tie ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ktoré upravujú priebeh dedičského konania. Poslednú fázu tohto konania predstavuje skončenie prejednania dedičstva súdom resp. súdnym komisárom. 
Dedenie: Dedičské konanie I. časť
Vytvorené:19. 11. 2015
Autor:Mgr. Miriama Draskovicova
Zobraz celý text
Predmetom tohto článku je podrobný výklad právneho inštitútu dedičského konania v podmienkach Slovenskej republiky. 
Dedenie: Poplatky spojené s dedičským konaním
Vytvorené: 3. 06. 2015
Autor:Mgr. Miriama Draskovicova
Zobraz celý text
V obsahu tohto odborného článku rozoberáme poplatkovú povinnosť dediča v súvislosti s prejednaním dedičského konania.
Odborné stanoviská (1)
§ Dedenie: Metodické usmernenie k povinnosti dediča podať prehľad a hlásenie za zomretého zamestnávateľa
Vytvorené:30. 11. 2015
Autor:Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
Zobraz celý text

Metodické usmernenie k povinnosti dediča podať prehľad a a hlásenie za zomretého zamestnávateľa, ktoré upravuje § 49 ods. 4 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení. Povinnosť podať prehľad a hlásenie za zomretého zamestnávateľa vzniká dedičovi, len v tom prípade, ak k úmrtiu zamestnávateľa došlo od 1. 1. 2014. 


Príklady z praxe (24)
Dedenie: Vydedenie vs. darovanie majetku za života
Vytvorené:13. 12. 2018
Autor:Mgr. Miroslava Kušníriková
Zobraz celý text

Aký podiel bude mať vnučka na byte po poručiteľovi starom otcovi, ak jej starý otec mal dvoch synov (jej otca a strýka), pričom jej otec zomrel skôr ako starý otec? Starý otec však zrejme byt previedol počas života na druhého syna. Bola tak vnučka "vydedená"?

Majetok/Dedenie: K právam „dedičov“ hrobového miesta
Vytvorené:12. 02. 2018
Autor:Mgr. Lenka Michalovičová
Zobraz celý text
Má obec povinnosť pri uzatváraní nájomnej zmluvy na hrobové miesto, v ktorom už je niekto pochovaný, zisťovať a následne oslovovať ďalších blízkych príbuzných? Môže obec uzatvoriť aj ďalšiu nájomnú zmluvu s ostatnými súrodencami ak už je uzatvorená zmluva s iným súrodencom? Môžu ostatní súrodenci písomne vyhlásiť, že si ako spoluvlastníci pomníka pochovaných rodičov neželajú, aby tam bol pochovaná ich sestra - súčasná nájomníčka? 
Dedenie: K možnosti splnomocnenca zriecť sa dedičstva
Vytvorené: 5. 02. 2018
Autor:Mgr. Lenka Michalovičová
Zobraz celý text

Jeden z dedičov sa nemôže dostaviť na dedičské konanie zo zdravotných dôvodov, preto chce dať splnomocnenie svojmu bratovi. Je možné, aby sa bez jeho vedomia brat zriekol nároku na dedičstvo? 

Dedenie: Prenájom majetku poručiteľa pred ukončením dedičského konania
Vytvorené: 8. 01. 2018
Autor:Mgr. Lenka Michalovičová
Zobraz celý text

Môžem prenajať byt po zosnulej babke, ak som jeden z dedičov len dedičské konanie ešte nebolo ukončené? 

Dedenie/Manželstvo: Darovanie medzi manželmi a dedenie daru
Vytvorené:20. 11. 2017
Autor:Mgr. Lenka Michalovičová
Zobraz celý text

Chcem priateľovi darovať polovicu môjho bytu. Je lepšie tak urobiť pred sobášom alebo až po sobáši? Čo by bolo s touto polovicou bytu v prípade dedenia ak má priateľ dvoch synov z predchádzajúceho manželstva? 

Dedenie: Pochybnosti o pravosti testamentu
Vytvorené: 2. 10. 2017
Autor:Mgr. Lenka Michalovicova
Zobraz celý text

Mala som druha, ktorý bol pred smrťou ťažko chorý a nebol schopný spísať testament. Testament však existuje. Dá sa to napadnúť? Podľa môjho názoru nebol spísaný jeho rukou, maximálne ho podpísal. 

Dedenie: Nárok na dôchodkovú dávku vyplatenú zo Sociálnej poisťovne po smrti poberateľa dávky
Vytvorené:28. 08. 2017
Autor:Lenka Michalovicova
Zobraz celý text

Po smrti matky na jej účet chodil dôchodok. Sme ako dedičia povinní oznámiť sociálnej poisťovni smrť matky? Máme nárok aj na peniaze, ktoré jej boli vyplatené po smrti? Čo ak sme časť z nich použili na jej pohreb? 

Majetok/Dedenie: Ochrana kupujúceho bytu pre prípad smrti predávajúceho
Vytvorené:17. 07. 2017
Autor:g_Lenka Michalovicova
Zobraz celý text

Kupujeme byt, pričom čakáme na schválenie úveru. Kúpnu zmluvu sme už podpísali. Je potrebné / možné sa nejak chrániť, ak predávajúci umrie pred zápisom prevodu vlastníctva bytu do katastra?

Majetok/Dedenie: Určenie dediča pre spoluvlastnícky podiel na byte
Vytvorené:17. 07. 2017
Autor:Mgr. Lenka Michalovicova
Zobraz celý text

Sme partneri a kupujeme spoločný byt ako podieloví spoluvlastníci. Je možné medzi nami ošetriť, že pre prípad úmrtia jedného z nás, získa tú druhu polovicu druhý z nás a nie rodina spoluvlastníka?

§ Dedenie: Dodatočne zistený majetok po ukončenom dedičskom konaní
Vytvorené: 7. 07. 2017
Autor:JUDr. Henrieta Bicáková
Zobraz celý text

Zistila som, že mám nárok v dedičstve na neprededené pozemky. Prešlo už ale veľa rokov od úmrtia starej mamy, cca 31 rokov. Môžem požiadať o obnovu dedičského konania alebo ako mám postupovať, aby som ako dedička dostala pozemky na svoje meno? V súčasnosti sú pozemky vedené stále na starkú.

§ Dedenie: Odkázanie všetkého majetku vnučke
Vytvorené:21. 04. 2017
Autor:g_Henrieta Pregova
Zobraz celý text

Nemám manžela a mám iba jedného syna, ktorý má dcéru – moju vnučku. Môžem závetom za dedičku celého môjho majetku ustanoviť moju vnučku, a nie syna?

§ Dedenie / Dieťa: Nemanželské dieťa a družka ako dedičia
Vytvorené: 7. 04. 2017
Autor:g_Henrieta Pregova
Zobraz celý text

Mám druha, s ktorým žijem už desať rokov v spoločnej domácnosti. Zosobášení nie sme. Máme spolu sedemročnú dcéru. Druh však má ďalšie dve maloleté deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, ktoré bolo rozvedené. V prípade, že by druh zomrel, bude po ňom dediť jeho bývalá manželka? Alebo môžem po ňom dediť ja? Majú jeho deti z predchádzajúceho manželstva v dedení prednosť pred našou spoločnou dcérou? Druh nespísal žiadny závet.

§ Exekúcie / Dedenie: Exekúcia na byt po smrti vlastníka bytu
Vytvorené:20. 03. 2017
Autor:g_Henrieta Pregova
Zobraz celý text

Prebieha dedičské konanie po našom otcovi. Otec vlastnil byt, v ktorom bývame ale zistilo sa nespočetné množstvo dlhov, trovy za exekucie a podobne. Rozhodli sme sa s bratom uznať dlhy a zachrániť tým byt, lenže na byt už majú exekútori záložné právo. Je nejaká nadej, ze sa vieme s exekutormi dohodnúť? Bude prihliadať na to, že sme doteraz o dlhoch nevedeli?

§ Dedenie/Práva detí: Nadobudnutie dedičstva maloletým
Vytvorené:21. 10. 2016
Autor:JUDr. Henrieta Bicáková
Zobraz celý text

Aké sú povinnosti rodičov dieťaťa, keď dom zdedí ich malé dieťa? Musia vyplácať ostatných dedičov a pravidelne platiť daň z dedičstva?

§ Dedenie: Vylúčenie dedenia obchodného podielu
Vytvorené:16. 05. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Po odkúpení obchodného podielu druhého spoločníka som sa stal jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. V spoločenskej zmluve je obsiahnuté ustanovenie, ktoré vylučuje možnosť dedenia obchodného podielu. Je takéto vylúčenie možnosti dedenia obchodného podielu platné? 

 

§ Dedenie: Dôvody vydedenia
Vytvorené:14. 05. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Rodičia sa mi pri každej príležitosti vyhrážajú vydedením. Rád by som preto vedel, z akých konkrétnych dôvodov ma môžu vydediť?

§ Dedenie: Zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy vlastným majetkom
Vytvorené:29. 02. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Po svojom otcovi som okrem nehnuteľnosti zdedil aj jeho dlhy. Zodpovedám za dlhy výlučne touto nehnuteľnosťou alebo sa veritelia môžu uspokojiť aj z iného môjho majetku?

 

§ Vlastnícke vzťahy/Dedenie: Vydržanie spoluvlastníckeho podielu neznámych dedičov
Vytvorené:22. 02. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Zistili sme, že na liste vlastníctva lesných pozemkov, ktorých som vlastník, sú uvedené ďalšie osoby, ktoré však už zomreli a zomreli už aj ich deti. Pozemky som zdedil po dedovi, ktorý ich ako jediný užíval a doteraz ide už o dlhšiu dobu ako 10 rokov. Ako mám postupovať, ak chcem pozemky prepísať na seba; dá sa uplatniť vydržanie?

 

§ Dedenie: Zrieknutie sa dedičstva počas života poručiteľa matkou dieťaťa
Vytvorené:15. 02. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Matka nemanželského dieťaťa sa pred notárom vo forme notárskej zápisnice vzdala nárokov svojho dieťaťa na dedičstvo jeho ešte žijúceho otca a bola jej vyplatená finančná náhrada. Je takýto právny úkon platný alebo nie? Vzdala sa matka platne nárokov svojho dieťaťa na dedičstvo jeho otca?

 

Chovateľstvo a veterinárstvo: Vedenie domácich zvierat po cestnej komunikácii
Vytvorené: 6. 12. 2015
Autor:Mgr. Ivana Šivecová
Zobraz celý text

Som chovateľ domácich zvierat – koní. Potreboval som previesť dva kone a jeden kôň sa vyvliekol z vôdzky a ušiel na cestnú komunikáciu. Na cestne komunikácii sa nachádzal motocyklista, ktorý nespomalil a zrazil sa s mojim koňom. Teraz si žiada náhradu škody avšak podľa môjho názoru sa mohol zrážke vyhnúť, keby prispôsobil svoju jazdu, pretože videl už z diaľky, že na ceste sa pohybuje kôň. Som povinný mu túto škodu nahradiť?

§ Dedenie: Voľba práva v závete pri cezhraničnom dedení
Vytvorené:19. 11. 2015
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Môj otec mal občianstvo Slovenskej republiky ale pobyt mal nahlásený v Rakúsku. Okrem nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Rakúsku zanechal majetok pozostávajúci z nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Slovenska a Maďarska. Otec pred smrťou zanechal závet, v ktorom žiada o použitie slovenského práva. Bude sa v celom dedičskom konaní postupovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky?

 

Dedenie: K vydedeniu potomka vs. neprejavenie záujmu zavinené poručiteľom
Vytvorené:19. 11. 2015
Autor:Mgr. Miriama Draskovicova
Zobraz celý text

Moja matka ma listinou o vydedení vydedila, nakoľko som podľa nej o ňu neprejavoval žiaden záujem. Skutočnosť je však taká, že moja matka sa so mnou odmietala stretávať, dokým neskončím pomer so svojou priateľkou, ktorá sa však medzičasom stala mojou manželkou. Došlo z mojej strany k naplneniu dôvodu pre vydedenie?

Dedenie/Partnerské vzťahy: K dedeniu po zosnulom partnerovi
Vytvorené:14. 07. 2015
Autor:Mgr. Miriama Draskovicova
Zobraz celý text

Môžem v prípade smrti svojho partnera dediť rovnako ako manželka?

Dedenie: Peňažný príspevok na úpravu bytu ako predmet dedičského konania
Vytvorené: 1. 07. 2015
Autor:Mgr. Miriama Draskovicova
Zobraz celý text

Bude predmetom dedičského konania peňažný príspevok, ktorý bol poskytnutý zosnulej na úpravu bezbariérovej kúpeľne? Ak áno, aké sú podmienky na jej uplatnenie v dedičskom konaní? 

Súdne rozhodnutia (19)
Najvyšší súd SR z 28.07.2010 - Určenie platnosti závetu
Vytvorené:17. 06. 2014
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Žalobou podanou na Okresnom súde Trnava sa žalobcovia domáhali voči žalovanej určenia neplatnosti prejavov vôle poručiteľa (otca žalobcov a žalovanej), zomrelého 19. júna 2001, a to určenia neplatnosti závetu a vydedenia, obsiahnutých v jednej listine s dátumom jej podpísania 13. júna 2001.

Okresný súd Trnava rozsudkomžalobe v časti o určenie neplatnosti závetu a vydedenia vyhovel a vo zvyšku (v časti o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané) žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Neplatnosť závetu a vydedenia odôvodnil jednak tým, že podpisy svedkov nie sú na druhej strane závetu (druhom liste) uvedené úplne na záver textu, a tiež tým, že závet pozostáva z dvoch samostatných listov, pričom tieto listy nie sú spojené takým spôsobom, aby ich nebolo možné od seba vzájomne oddeliť. Vyslovil názor, že záujem právnej istoty vyžaduje buď také spojene jednotlivých listov závetu, aby ich nebolo možné od seba oddeliť, alebo ich samostatné podpísanie poručiteľom a svedkami. 

Najvyšší súd SR z 15.05.2012 - Úmrtie účastníka zmluvy pred rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľností
Vytvorené: 5. 09. 2014
Autor:Mgr. Miriama Draškovičová
Zobraz celý text

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave potvrdil v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým odporkyňa podľa § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov zamietla návrh na vklad kúpnej zmluvy uzavretej medzi D., nar. X. ako predávajúcim na jednej strane a D., nar. X. ako kupujúcim na strane druhej. Vzhľadom k tomu, že dňa X., t.j. po podaní návrhu na vklad D. (predávajúci) zomrel, odporkyňa odvolávajúc sa na právny názor Najvyššieho súdu SR (ďalej len NS SR) vyjadreného v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 196/2005, podľa ktorého, ak rozhodnutie o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života prevodcu a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom) návrh na vklad zamietla.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 28 ods. 1, 2, 3, § 31 ods. 3, § 31a písm. a/ katastrálneho zákona, § 7 ods. 1, 2 a § 460 Občianskeho zákonníka a s odkazom na právny názor NS SR uvedený v rozsudku sp. zn. 3Cdo 196/2005 dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom. K námietke navrhovateľov, že odporkyňa po prerušení konania zisťovala okruh dedičov po poručiteľovi, ktorí by mohli následne pokračovať v konaní pred správnym orgánom za zomrelého účastníka konania, poukázal na právny názor NS SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 196/2005 podľa ktorého je skončenie dedičského konania po zomrelom účastníkovi rozhodujúce pre ďalšie konanie. Dedičia, ktorých okruh bol ustálený, nemohli podľa krajského súdu vstupovať do práv a povinností poručiteľa v súvislosti s prevodom jeho nehnuteľností až do právoplatného skončenia dedičského konania.

Najvyšší súd SR z 29.11.2005 - Prevod nehnuteľnosti po smrti prevodcu a určenie rozsahu dedičstva
Vytvorené:22. 09. 2014
Autor:Mgr. Miriama Draškovičová
Zobraz celý text

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že do dedičstva po poručiteľke patria aj nehnuteľnosti v katastrálnom území, ktoré sú vedené na liste vlastníctva ako parcela – zastavaná plocha a rodinný dom (na tomto liste vlastníctva ešte nezapísaný), spolu s príslušenstvom, plotom, studňou, vedľajšími stavbami, vonkajšími úpravami a trvalými porastmi na týchto parcelách (ďalej len „nehnuteľnosti“). Na odôvodnenie žaloby uviedol, že účastníci konania sú dedičmi zo zákona po poručiteľke. Dedičstvo po nej bolo vedené na Okresnom súde, do súpisu aktív ale nehnuteľnosti neboli zaradené, lebo ich poručiteľka previedla kúpnou zmluvou na žalovaného v prvom rade. Podľa názoru žalobcu však nehnuteľnosti mali byť predmetom dedičstva, lebo návrh na vklad vlastníctva žalovaného v prvom rade do katastra bol síce podaný za života poručiteľky, no k povoleniu vkladu Správou katastra došlo až po jej smrti. Poručiteľka teda v čase smrti bola vlastníckou nehnuteľností a tieto mali byť zaradené do súpisu aktív dedičstva. Navyše, uvedená kúpna zmluva je neurčitá, lebo prevod podľa nej sa mal týkať len domu na parcele č. X, no v skutočnosti sú na tejto parcele dva domy.

Najvyšší súd SR z 12.03.2013 - Dátum podpísania závetu
Vytvorené:22. 09. 2014
Autor:Mgr. Miriama Draškovičová
Zobraz celý text

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že závet, ktorý mal byť spísaný vlastnou rukou poručiteľky bez datovania je neplatný. O náhrade trov konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 40 ods. 1, § 476 ods. 1 a 2, § 476a, § 480 ods. 1 OZ. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na vykonané dokazovanie. V rámci dokazovania nebolo preukázané, že by odporkyňa právny úkon vykonala ako nespôsobilá na právne úkony, že by konala v duševnej chorobe, prípadne pod psychickým alebo fyzickým nátlakom. Súd prvého stupňa bol názoru, že závet nebol robený v takej forme, ako to vyžaduje zákon. V čase, keď zjavne vlastnoručne písala predmetný závet poručiteľka a opatrila ho dátumom, nebol tento písomný prejav podpísaný. Ďalšia chyba bola, že závet obsahoval nepresný dátum, z ktorého sa nedalo zistiť, kedy závet poručiteľka spisovala. Pokiaľ by sa to vykladalo inak, bolo by zjavné, že závet bol vlastnoručne písaný pravdepodobne dňa 03.09.2000-2002, nakoľko posledná číslica uvedenia roku chýba. V tom čase závet podpísaný nie je. Dodatočne zjavne iným perom alebo inou náplňou do pera je samostatne uvedený dátum 27.09.2002 a podpis, kedy však preukázateľne vlastnoručne predmetný závet písaný poručiteľkou ani nebol. Nejde však o zriadenie nového závetu, ktorým by sa zrušil predchádzajúci platný závet. Už tohto dôvodu je potrebné predmetný závet určiť za neplatný.

Ústavný súd SR z 11.06.2013 - Ústavná interpretácia týkajúca sa formy darovacej zmluvy
Vytvorené: 1. 11. 2014
Autor:Mgr. Miriama Draškovičová
Zobraz celý text

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktoré odôvodňuje tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku „neobsahuje dostatočné odôvodnenie o podstatných otázkach o predmete konania čo do právneho vyhodnotenia skutkového stavu“. V tejto súvislosti krajskému súdu vyčíta aj to, že „sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v odvolaní, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní“. Napadnutý rozsudok považuje sťažovateľka za arbitrárny a porušujúci jej označené práva. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku sťažovateľka vidí predovšetkým v nesprávnej aplikácii práva v rozpore s vykonaným dokazovaním a v tejto súvislosti poukazuje v sťažnosti na podľa jej názoru významné skutočnosti, ako sú nedostatok formy darovacej zmluvy, nedostatok určitosti predmetu daru, miesta a času uskutočnenia darovacieho aktu.

Najvyšší súd SR z 29.11.2011 - Platnosť vlastnoručne napisaného závetu
Vytvorené:11. 03. 2015
Autor:Bc. Monika Širilová
Zobraz celý text

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. 9 C 116/2005-183 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že závet poručiteľa K. R., zomrelého X. je neplatný. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že poručiteľ zriadil vlastnoručný závet, ktorý podpísal pred príslušným pracovníkom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka 7. júla 2004. Závet bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, poručiteľ nekonal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na takýto právny úkon neschopným. Záver, že poručiteľ napísal závet vlastnou rukou vyplýva z písmoznaleckého posudku č. X., znalca z odboru písmoznalectva, Mgr. M. K., z 5. júla 2008, ktorý ustálil, že poručiteľ napísal sám v celom znení vlastnou rukou závet, aj ho sám podpísal, avšak bez uvedenia dátumu. Súd prvého stupňa uviedol, že neplatnosť závetu nemôže spôsobiť skutočnosť, že poručiteľ po podpísaní poslednej vôle hneď neuviedol i dátum a podpis a tieto údaje na závete boli doplnené až na matričnom úrade pred príslušným pracovníkom, keď jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby z neho bol zjavný dátum, kedy bol podpísaný. Ďalej súd prvého stupňa zdôraznil, že je nepochybné, že poručiteľ závet vlastnoručne podpísal, lebo podpis uznal za vlastný na úrade 7. júla 2004 a v deň jeho podpísania bol uvedený aj dátum a urobil tak s najväčšou pravdepodobnosťou preto, aby dal vážnosť aktu, ktorý urobil. 

Najvyšší súd SR z 28.02.2012 - Začiatok účastníctva v dedičskom konaní
Vytvorené:11. 03. 2015
Autor:Bc. Monika Širilová
Zobraz celý text

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 21.12.1998 vznikol spor o dedičské právo, keď žalobca ako zákonný dedič spochybnil zo skutkového hľadiska dedičský titul, závet. Namietal, že oboznámený závet nie je podpísaný poručiteľkou, že táto bola slepá a hluchá a pre jej úkon nepostačujú podpisy dvoch svedkov a z tohto dôvodu bude zvažovať podanie žaloby na súd o neplatnosť závetu. Z uvedeného vyplýva, že dedičské konanie nebolo ukončené o prvej časti rozhodnutia, a to ustanovenie okruhu dedičov. Keďže žalobca spochybnil závet, ako dedičský titul pre žalovaného 1/, zo skutkového hľadiska bolo povinnosťou súdu (súdneho komisára) postupovať v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. a to vydať uznesenie, ktorým by žalobcovi (zákonnému dedičovi) stanovil lehotu na podanie žaloby o neplatnosť závetu na súde. Ak by žalobca nebol vo veci o neplatnosť závetu úspešný, alebo ak by vôbec žalobu v stanovenej lehote nepodal, malo by to za následok, že súd by pokračoval v dedičskom konaní iba so žalovaným 1/, ako závetným dedičom a teda to by znamenalo, že žalobca by prestal byť účastníkom dedičského konania. Nakoľko však súd  nepostupoval v dedičskom konaní po poručiteľke Š. H. v zmysle uvedeného, žalobca je naďalej účastníkom dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s ním ďalej konať, doručiť mu dedičské rozhodnutie, proti ktorému mal žalobca právo podať opravný prostriedok proti časti rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh dedičov.

Najvyšší súd SR z 24.02.2010 - Listina o vydedení ako náležitosť vydedenia
Vytvorené:11. 03. 2015
Autor:Bc. Monika Širilová
Zobraz celý text

Okresný súd Trnava rozsudkom z 20. novembra 2008 č.k. 16 C 17/2008-62 zamietol návrh navrhovateľa a odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, na strane navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem v tom smere, že ako zákonný dedič sa domáha svojich majetkových práv, ktoré by mu mali titulom dedenia patriť a listinou o vydedení mu bolo toto právo odopreté. Poručiteľ v danom prípade dôvody vydedenia oprel o ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Z výpovedí účastníkov i svedkyne vyplynulo, že navrhovateľ trvale neprejavoval skutočný záujem ako potomok o poručiteľa. Nie je rozhodujúce, že poručiteľ ho za svojho syna nepovažoval. Keďže navrhovateľ o poručiteľa trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, dôvody vydedenia sú dôvodné. Súd prvého stupňa preto návrh považoval za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. 

Najvyšší súd SR z 22.02.2008 - Vyporiadanie dedičstva medzi viacerými dedičmi
Vytvorené:12. 03. 2015
Autor:Bc. Monika Širilová
Zobraz celý text

Okresný súd Košice II rozsudkom z 27. októbra 2005 č.k. 29 C 80/03-60 zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/, 2/, 3/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie B patria do dedičstva po nebohom J. S. staršom. Dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho určenia na navrhovateľmi uplatnenom návrhu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, lebo aj keby bolo návrhu vyhovené, na ich právnom postavení by sa nič nezmenilo. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. k.ú. B. a boli na základe osvedčenia o vydržaní č. N 100/97, napísanom vo forme notárskej zápisnice dňa 11.6.1997 na Notárskom úrade notára JUDr. P. V., zapísané na LV č. X. ako vlastníctvo M. V.. Na základe darovacej zmluvy bola časť týchto nehnuteľností prevedená na odporcu 1/ a časť na odporkyňu 2/ a sú zapísané na LV č. X. a č. X.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozpor medzi účastníkmi konania možno vyriešiť len návrhom o určenie vlastníctva a nie návrhom o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Aj po vydaní takéhoto rozsudku by ostali vlastnícke vzťahy sporné, pretože na základe takéhoto rozsudku by navrhovatelia nemohli dosiahnuť, aby boli v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci.

Najvyšší súd SR z 20.03.2008 - Domáhanie sa vrátenia daru pozostalým manželom
Vytvorené:12. 03. 2015
Autor:Bc. Monika Širilová
Zobraz celý text

Žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania podielu ¼-tiny z nehnuteľnosti, z dôvodu, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy tak vo vzťahu k nej, ako aj voči členom jej rodiny tým, že fyzicky napadol jej dcéru a spôsobil jej zranenie tváre.Žalobkyňa sa domáhala navrátenia daru napriek tomu, že jeden z darcov zomrel a jeho úmrtím právo domáhať sa vrátenia daru, ako právo osobné, zaniklo. Súd zistil, že predmet darovacej zmluvy bol v čase darovania predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov - darcov, ktorí boli manželmi od roku 1953 do smrti M. D. v roku X..

Najvyšší súd SR z 29.09.2009 - Dôvody obnovy dedičského konania
Vytvorené:15. 03. 2015
Autor:Bc. Monika Širilová
Zobraz celý text

Okresný súd Košice rozsudkom z 23. mája zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že prichádzajú do úvahy ako dedičia v tretej skupine po poručiteľke J. M., rod. L. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol poukazujúc na deklaratórnu povahu rozhodnutia štátneho notárstva, uplynutie trojročnej premlčacej doby, v ktorej žalobcovia si neuplatnili svoje právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva a v rámci pôvodného dedičského konania sa necítili byť ako dedičia a keďže na dedičstvo sa hľadí ako na celok s poukazom na ich vyjadrenia na pojednávaní, čo sa týka užívania nehnuteľnosti vtedy a teraz ako aj s poukazom na tú skutočnosť, že proti rozhodnutiu štátneho notárstva vydaného v pôvodnom konaní nepodali či už žiadny prípadne mimoriadny opravný prostriedok, bolo potrebné návrh žalobcov v celom rozsahu zamietnuť.

Najvyšší súd SR z 23.05.2012 - Neprejednanie vecí v konaní o dedičstve, ktoré boli v čase smrti vo vlastníctve poručiteľa
Vytvorené:18. 02. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Navrhovatelia sa v konaní domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi, ktorý zomrel, patria nehnuteľnosti. Tvrdili, že právny predchodca so spornými pozemkami nakladal ako s vlastnými od roku 1966 až do svojej smrti a nadobudol ich do vlastníctva právnym titulom vydržania. Sporné pozemky preto patria do dedičstva po ňom.

§ Najvyšší súd SR z 26.11.2015 - Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy aj svojím vlastným majetkom, ak majetkové hodnoty poručiteľa nie sú speňažiteľné
Vytvorené:25. 02. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

Žalobkyňa podľa obsahu dovolania vytýkala odvolaciemu súdu predovšetkým nesprávnosť jeho právneho záveru (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke neunesenia jej dôkazného bremena v súvislosti s naplnením hmotnoprávnej podmienky zodpovednosti žalovaného za poručiteľove dlhy podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo odôvodňovala tým, že žalovaný v priebehu konania tvrdil len neexistenciu záväzku poručiteľa vo výške 1.500 eur ako takého, a netvrdil, že za záväzok nezodpovedá podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto nemala dôvod vyvracať obranu žalovaného a navrhovať doplnenie dokazovania na zistenie skutočnej hodnoty majetku zahrnutého do dedičstva.

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

§ Ústavný súd SR z 17.02.2011 - Právo neopomenuteľného dediča dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu
Vytvorené:14. 10. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

V prejednávanej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa z hľadiska skutkového stavu zistené, že už v konaní vedenom pôvodne na okresnom súde sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu domáhala určenia neplatnosti vydedenia a neplatnosti závetu poručiteľa. Z obsahu žaloby, ktorá bola predmetom konania je nepochybný výslovný prejav vôle navrhovateľky dovolať sa neplatnosti závetu, teda nebyť vylúčená z dedenia k predmetu dedičstva označeného v závete a aj konkrétna vada závetu, spočívajúca v jeho rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, t. j. aj ust. § 479 tohto zákona. Doručením žaloby v označenom konaní žalovaným, prípadne najneskôr doručením rozsudku nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu voči ostatným účastníkom (dedičom). 

§ Najvyšší súd SR z 28.07.2010 - Náležitosti závetu
Vytvorené:14. 10. 2016
Autor:Mgr. Matej Trnavský
Zobraz celý text

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že účastníci sú deťmi poručiteľa A. H., zomrelého X., po ktorom bolo začaté dedičské konanie. Žalovaná v dedičskom konaní predložila listinu pozostávajúcu z dvoch listov zopnutých na troch miestach spinkami, napísanú písacím strojom a označenú ako závet, obsahom ktorého je aj vydedenie žalobcov, že v texte závetu sa uvádza, že ho spísal poručiteľ na svojom písacom stroji za prítomnosti troch svedkov a to Ľ. H., L. H. a P. K., že synovi M. H. (žalobcovi 1/) započítava poručiteľ finančné dary 200 000,- - Sk a dcére D. B. (žalobkyni 2/) započítava finančné dary 80 000,-- Sk a keďže ďalšia dcéra JUDr. V. M. (žalovaná) nebola finančne obdarovaná, odkazuje jej svoje podiely na v závete bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach, a že jeho deti D. B. a M. H. mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v starobe a chorobe a trvalo o neho neprejavujú opravdivý záujem a preto ani nemôžu byť dedičmi po jeho smrti. Závet je podpísaný na druhom liste poručiteľom a tromi svedkami s dátumom X., pričom pod podpismi sa ešte nachádza text v znení: „Potvrdzujeme svojimi podpismi, že p. A. H., pred nami súčasne prítomnými svedkami vyššie uvedený závet dnes vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. 

Krajský súd Trenčín z 09.05.2012 - K vzniku škody pri nadobudnutí dedičstva neoprávneným dedičom
Vytvorené:27. 11. 2017
Autor:Bc. Štefánia Čubáková
Zobraz celý text

Osvedčením o dedičstve pripadol všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok po poručiteľovi do vlastníctva neoprávnenému dedičovi. Bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet spísaný formou notárskej zápisnice, ktorým prejavil svoju vôľu pre prípad smrti zanechať všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok s podmienkou, že pokiaľ by sa závetná dedička nedožila jeho smrti, poručil celý majetok rovnakým dielom deťom.

Najvyšší súd SR z 11.08.2011 - K otázke povolenia vkladu vlastníckeho práva po smrti poručiteľa - predávajúceho
Vytvorené: 4. 06. 2018
Autor:Mgr. Miriama Draškovičová
Zobraz celý text

Predmetom sporu je posúdenie otázky „či úmrtie prevodcu nehnuteľnosti pred rozhodnutím o vklade, ale po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva nadobúdateľom rozhodnutím správy katastra o vklade, keď na jednej strane sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a na druhej strane sú dedičia do rozhodnutia o vklade viazaní prejavom vôle svojho právneho predchodcu“? 

Krajský súd v Bratislave z 03.10.2018 - K inštitútu vydedenia
Vytvorené:17. 12. 2018
Autor:Bc. Lucia Maliková
Zobraz celý text

Poručiteľka zriadila závet vo forme notárskej zápisnice, v ktorom bolo obsiahnuté aj vydedenie žalobcu. Vzhľadom na to by mala celé dedičstvo po zomrelej nadobudnúť sestra žalobcu - žalovaná. Poručiteľka vydedila svojho syna - žalobcu z dôvodu, že „sa k nej nevhodne až hrubo správa, dokonca jej viackrát ublížil tak, že ju zbil, neprispieva na domácnosť i keď poberá sirotský dôchodok, doma sa zdržiava málo, obyčajne sa príde len vyspať, hoci vie, že je ťažko chorá, v ničom jej nepomáha ani ju neprišiel do nemocnice navštíviť, udrel ju viackrát, správal sa k nej surovo.“ Žalobca jednak namietal dôvody vydedenia a jednak tvrdil, že poručiteľka spísala závet a vydedenie v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, čo spôsobuje neplatnosť týchto právnych úkonov. V čase zriadenia závetu a listiny o vydedení poručiteľka trpela diagnózou tumoru dolnej pery. Onkologické ochorenie znášala zle aj po psychickej stránke, bola nervózna, čo potvrdili výpovede svedkov. V inkriminovaný deň však nie je v chorobopise záznam o alterácii vedomia v zmysle dezorientácie, t.j. kvalitatívnej poruchy vedomia, podľa potvrdenia ošetrujúcej lekárky.

Krajský súd v Prešove z 19.02.2018 - K pojmu domácnosť v kontexte dedenia
Vytvorené: 6. 06. 2019
Autor:JUDr. Dagmara Pagáčová
Zobraz celý text

Krajský súd v spore žalobcu Slovenská republika proti žalovanej rozhodoval o vydanie dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu. Žalovaná na základe dedičských rozhodnutí bola pojatá ako dedička po poručiteľoch ako osoba, ktorá mala žiť s poručiteľkou najmenej po dobu 1 roka pred smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorá sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Mala za to, že súd prvej inštancie v konaní nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že žalovaná je prihlásená na trvalý pobyt na inej adrese je irelevantná, ide len o evidenčný úkon, ktorý bez ďalšieho nie je spôsobilý preukázať existenciu domácnosti.

Vzory dokumentov (0)
V tejto časti sa nenachádza žiadny relevatný obsah.
Register pojmov (20)
Obsah je prístupný len pre registrovaných užívateľov.
Prosím prihláste sa, alebo ak ešte nie ste registrovaný, registrujte sa.

Na odskúšanie portálu je pre vás voľne prístupná časť Dobrovoľníctvo.

< Späť