Potravinárstvo

Zmyslom tohto odborného článku je rozobrať právnu úpravu týkajúcu sa organizovania tzv. domácej zabíjačky ošípaných a následný predaj produktov z nej v podmienkach Slovenskej republiky.

Dňa 19. októbra 2011 nadobudli účinnosť Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z.z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarniam a Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2011 Z.z. z, ktorým sa ustanovujú požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkarne a na malé množstvá. Ide o právnu úpravu vzťahov, ktoré priamo uplatniteľné právne akty Európskej únie nariadenia (ES) č. 852/2004 a č. 853/2004) zverili vnútroštátnemu právu jednotlivých členských štátov. 

Na vákuovo balenej saláme som našiel z časti natrhnutý obal. Ukázal som to predávajúcemu. Ten sa však domnieval, že ide len o drobné poškodenie obalu a že keď nechcem, nemusím si to kupovať, nakoľko kúpia druhí. Je konanie predávajúceho správne?

Potrebujem na predaj vajec z môjho dvora živnosť resp. musím na predaj vajec v takomto prípade splniť nejaké povinnosti?

Akým spôsobom sa má z hygienického hľadiska predávať vákuovo nebalené pečivo tak, aby sa zabránilo priamemu kontaktu s ním?

Z dôvodu, že mám ťažkú alergiu na mlieko, pozorne si vyberám jedlá z jedálneho lístka podľa označenia alergénov. Pri pobyte v hoteli som navštívil hotelovú reštauráciu, kde mali nesprávne označené alergény, a preto som si objednal a zjedol jedlo obsahujúce mlieko, na ktoré mám alergiu. Dostal som anafylaktický šok,  na čo som bol odvezený do nemocnice s následnou hospitalizáciou. Aké sú moje práva voči hotelu za to, že mali na jedálnom lístku nesprávne označené alergény?