Spoločnostiam s ručením obmedzeným, ktoré majú maximálne jedného spoločníka, môžu od 1. januára 2020 pomáhať rodinní príslušníci. Túto zmenu priniesol so sebou Zákon č. 320/2019 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej ako „zákon o nelegálnom zamestnávaní“). Doteraz mohli rodinní príslušníci pracovať len pre podnikateľov, ktorí boli fyzické osoby. Výnimka sa teda zaviedla aj pre právnickú osobu spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac jedného spoločníka fyzickú osobu.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v platnom znení (ďalej len „návrh zákona“). Slovenská republika, ako zmluvná strana Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „Dohovor“), je povinná prijať zákonodarne, správne, súdne a iné opatrenia na predchádzanie zlému zaobchádzaniu. 

Definíciu pojmu cudzinec upravuje ustanovenie §2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“), v zmysle ktorého sa „za cudzinca považuje každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.“ Slovenské cudzinecké právo sa riadi princípom dodržiavania základných práv a slobôd. Jedným z jeho prejavov je aj povinnosť štátu umožniť cudzincom prístup k súdnej ochrane a s tým súvisiace právo obhajoby v konaní pred súdom. Uvedené naberá na význame v prípade zamietavého rozhodnutia o žiadosti cudzinca, ktorou chcel po právnej stránke svoj pobyt na území SR zlegalizovať.