Články

Žalobca si uplatnil ako daňové výdavky náklady za „koordinačné“ služby fakturované na základe zmluvy o koordinácii, pričom tvrdil, že išlo o služby smerujúce k posúdeniu majetku a získaniu záujemcov o financovanie či kúpu majetku. Správca dane však pri kontrole zistil viacero okolností, ktoré vyvolali dôvodné pochybnosti o tom, či tieto služby boli reálne dodané tak, ako boli deklarované na faktúrach.

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.

Navrhovatelia podali návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností. V žalobe označili ako účastníkov konania fyzické osoby uvedené v listoch vlastníctva ako doterajších vlastníkov, hoci ich identifikačné údaje neboli úplné a súd nemal overené, že tieto osoby ešte žijú.

V konaní o určenie otcovstva na návrh dieťaťa počas prebiehajúceho konania navrhovateľ zomrel, a preto vnútroštátny súd konanie zastavil. Dcéra zomrelého navrhovateľa, ako jeho potomok, predložila splnomocnenie advokátovi s cieľom pokračovať v konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnym charakterom plánu chovu a lovu, ktorý bol predmetom v spore o náhradu škody, v ktorom podľa žalobcu žalovaný znemožňoval plnenie plánu chovu a lovu, pretože neoprávnene držal v zajatí v oplotených pozemkoch jeleniu a mufloniu zver žalobcu. Žalobcovi nebolo umožnené jeleniu a mufloniu zver nachádzajúcu sa nepoľovných plochách vyhnať späť do zvernice, a teda zo strany žalobcu nebolo možné splniť plán chovu a lovu v zmysle platnej legislatívy, čím mala vzniknúť škoda.