Články

Sťažovateľka vo verejnej dražbe od štátneho podniku nadobudla niekoľko pozemkov v Prahe. Podľa dražobnej vyhlášky nemali byť pozemky zaťažené žiadnymi záväzkami. Cez vydražený pozemok, ktorý je predmetom sťažnosti vedie komunikácia, ktorá je zreteľne viditeľná na satelitných snímkach. Sťažovateľka požiadala úrad mestskej časti o posúdenie charakteru tejto komunikácie na účely žiadosti o povolenie pozemok oplotiť. Úrad zistil, že komunikácia je verejne prístupnou účelovou komunikáciou, a preto nemôže byť oplotená.

Sťažovateľ absolvoval v nemocnici ošetrenie a operáciu brucha, po ktorých trpel pretrvávajúcimi bolesťami a komplikáciami. Následne sa voči nemocnici domáhal náhrady ujmy na zdraví. V konaní pred súdmi prvého a druhého stupňa bol v plnom rozsahu oslobodený od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dva aspekty liečby boli vykonané non lege artis, a priznal sťažovateľovi náhradu vo výške 39 000 Kč (približne 1 580 EUR) v dôsledku nesprávne umiestneného rezu.

Francúzsky vnútroštátny súd adresoval otázku Súdnemu dvoru Európskej únie, v ktorej sa pýtal či každý štítok zavesený priamo alebo pripojený k výrobku automaticky predstavuje obal, alebo či je potrebné posúdiť túto kvalifikáciu z hľadiska definície a troch kritérií stanovených v článku 3 smernice 94/62/ES. V takomto prípade by štítky predstavovali obal len vtedy, ak by boli používané na obalenie, ochranu, nakladanie, dodávanie a uvádzanie tovarov, od výrobcu po užívateľa alebo spotrebiteľa, pričom by tieto štítky neboli neoddeliteľnou súčasťou výrobku.

Sťažovateľka podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu zavinenia manžela. Tvrdila, že manžel uprednostňoval svoju pracovnú kariéru na úkor rodinného života a správal sa výbušne a násilne. Manžel sťažovateľky podal protinávrh, v ktorom uviedol, že vina je výlučne na strane sťažovateľky, pretože – okrem iného – dlhé roky odmietala pohlavný styk, čo podľa neho predstavovalo závažné porušenie manželských povinností v zmysle francúzskeho občianskeho zákonníka.

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.