Články

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania ako vodič na základe pracovnej zmluvy uzavretej v Luxembursku. Na základe analýzy jeho zamestnaneckej činnosti vykonával podstatnú časť práce vo Francúzsku a spoločnosť bola povinná prihlásiť ho do francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia.

Daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH z viacerých prijatých plnení, ktoré deklaroval faktúrami od svojich dodávateľov. Správca dane následne pri daňovej kontrole spochybnil, že k deklarovaným dodávkam tovaru a služieb skutočne došlo, pričom upozornil na viaceré nezrovnalosti – najmä na to, že dodávatelia boli nekontaktní, neschopní hodnoverne preukázať vykonanie plnení a existovali pochybnosti o reálnom pohybe tovaru. Na základe týchto všeobecných pochybností dospel daňový úrad k záveru, že daňový subjekt „neuniesol dôkazné bremeno“, a preto mu nárok na odpočítanie DPH neuznal. Daňový subjekt však predložil účtovné doklady, potvrdenia o úhradách, výpovede osôb a ďalšie dôkazy, ktoré logicky a konzistentne preukazovali uskutočnenie transakcií. Správca dane tieto dôkazy nevyvrátil konkrétnymi zisteniami, iba ich odmietol s odkazom na pochybnosti o dodávateľoch.

Žalobca sa domáhal určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorú žalovaná, jeho manželka, nadobudla počas trvania manželstva. Žalovaná tvrdila, že už pri nadobúdaní mala jednoznačnú vôľu stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a že žalobca s tým súhlasil, pričom obaja manželia mali byť presvedčení, že nehnuteľnosť nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná argumentovala tým, že na stavbu použila prevažne vlastné finančné prostriedky, prípadne dary od svojich rodičov, a preto má byť nehnuteľnosť mimo BSM. Manželia neuzavreli žiadnu dohodu o zúžení rozsahu BSM v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka.

Vlastník poľovných pozemkov podal žalobu proti rozhodnutiu okresného úradu, ktorý zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru. Tvrdil, že zhromaždenie vlastníkov, na ktorom mala byť zmluva schválená, bolo zvolané a prebiehalo v rozpore so zákonom Okresný úrad však tieto námietky neoveril a pri evidencii zmluvy sa spoliehal len na notársku zápisnicu, ktorá priebeh zhromaždenia osvedčovala.

Žalobca, vlastník a obhospodarovateľ lesných pozemkov napadol rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR k jeho návrhu programu starostlivosti o les v rámci konania EIA. Žalobca namietal, že orgán ochrany prírody sa mal obmedziť len na preverenie splnenia pripomienok uplatnených v predchádzajúcich štádiách podľa zákona o lesoch a že nové, „nad rámec“ uvedené námietky nemožno v odbornom stanovisku podľa § 28 ZoPK uvádzať.