Naposledy pridané - Aktuálne informácie

Právny stav k: 2.12.2024

Dedenie predstavuje univerzálny spôsob prechodu majetku v prípade smrti fyzickej osoby na jej právnych nástupcov, teda dedičov. Dedičia vstupujú do majetkových práv poručiteľa a v dôsledku dedenia dochádza v oblasti majetkových vzťahov k zmene subjektu vlastníckeho práva. Dedením sa v objektívnom zmysle rozumie súhrn všetkých právnych noriem upravujúcich prechod práv a povinností zomrelého na jeho právnych nástupcov. Úprava inštitútu dedenia sa nachádza v §460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

 Základným zásadami dedičského práva sú

a) zásada univerzálnej sukcesie,

b) zásada nadobudnutia dedičstva okamihom smrti poručiteľa,

c) zásada testamentárnej voľnosti,

d) zásada rodinnej dedičskej postupnosti,

e) zásada prirastania uvoľnených dedičských podielov.

Dňa 12.07.2024 bolo v Úradnom vestníku EÚ publikované Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie, známe ako Akt o umelej inteligencii (AI act). Akt je významným právnym predpisom Európskej únie, ktorý sa zameriava na reguláciu vývoja, uvádzania na trh a používania systémov umelej inteligencie v rámci EÚ a predstavuje prvý komplexný právny rámec pre reguláciu umelej inteligencie v Európskej únii, teda záväzným je aj v Slovenskej republike.

Prírodné liečiteľstvo, často označované aj ako alternatívna alebo komplementárna medicína, zahŕňa širokú škálu metód a postupov, ktoré využívajú prírodné zdroje a tradičné poznatky na podporu zdravia. Táto oblasť získava na popularite najmä v kontexte zvyšujúceho sa dopytu po holistickom prístupe k zdraviu. Súčasne však vyvoláva právne otázky, predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľov. Článok sa zameriava na legislatívny rámec prírodného liečiteľstva a jeho vplyv na práva spotrebiteľov, pričom identifikuje výzvy v regulácii tejto oblasti.

Právny stav k: 26.11.2023

Právo klienta nechať sa liečiť alternatívnou medicínou vychádza z čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Problematika regulovaného odstrelu chránených druhov na Slovensku je spojená najmä s medveďom hnedým. Regulácia sa však dotýka aj iných chránených či nechránených druhov. V tomto článku uvádzame vysvetlenia základných pojmov, riešenia, možnosti a podmienky odstrelu, ktoré ponúka legislatíva v rámci zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len „zákon o poľovníctve“) a zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“).

Právny stav k: 28.10.2024

Regulácia počtu zveri v prírode je spojená s poľovníckym plánovaním ako takým. Poľovníckym plánovaním sa rozumie systematický proces, ktorý musí zabezpečiť trvale udržateľné obhospodarovanie a využívanie zveri, ochranu a zachovanie jej genofondu a zachovanie biodiverzity. Vymedzenie poľovníckeho plánovania je upravené v §30 zákona o poľovníctve a toto plánovanie obsahuje

a) koncepciu rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike,

b) koncepcie chovu zveri v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách,

c) výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri na obdobie desiatich rokov,

d) ročné plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri.

Koncepciu rozvoja poľovníctva zostavuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci s komorou a koncepciu schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Koncepciu chovu zveri v poľovných oblastiach zabezpečuje a schvaľuje príslušný okresný úrad v sídle kraja. Výhľadový plán je zabezpečený užívateľom poľovného revíru prostredníctvom odborne spôsobilej fyzickej osoby[1] alebo právnickej osoby[2]. Ročný plán poľovníckeho hospodárenia vypracúva a predkladá na schválenie okresnému úradu užívateľ poľovného revíru.

Zostavovanie poľovníckeho plánovania musí rešpektovať

a) potrebu ochrany prírody a krajiny,

b) potrebu ochrany poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby pred škodami spôsobenými zverou,

c) zabezpečovanie ochrany zdravia a bezpečnosti.

Tieto ciele možno dosiahnuť ochranou ohrozených druhov, zabezpečením zdravého ekosystému, a taktiež aj reguláciou populácie. Kľúčovým je zber dát, na ktorého základe sa poľovnícky plán ako taký vytvára.

[1] Odborne spôsobilou fyzickou osobou sa rozumie osoba, ktorá je aspoň 5 po sebe nasledujúcich rokov držiteľom poľovného lístka, úspešne absolvovala poľovnícku skúšku alebo je absolventom vysokej alebo strednej školy, na ktorej je poľovníctvo povinným alebo voliteľným vyučovacím predmetom a má najmenej 5 ročnú prax v poľovníckom hospodárení a plánovaní.

[2] Odborne spôsobilou právnickou osobou sa rozumie vysoká alebo stredná škola na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom a výskumné ústavy zaoberajúce sa poľovníctvom.

Akciová spoločnosť môže v súlade s ust. § 217a Obchodného zákonníka vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov. Kapitálový fond z príspevkov je možné vytvoriť pri vzniku spoločnosti alebo za jej trvania, v závislosti od čoho Obchodný zákonník rozlišuje aj dva rôzne spôsoby schválenia kapitálového fondu z hľadiska subjektov, ktoré kapitálový fond schvaľujú, a to pri vzniku zakladatelia akciovej spoločnosti, za trvania spoločnosti valné zhromaždenie. Z ust. § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že kapitálový fond možno použiť trojako: na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločnosť však nesmie byť v kríze a nesmie hroziť, že by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu dostala do krízy) alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond môže spoločnosť použiť aj na splatenie neuhradenej straty minulých rokov bez potreby dodatočných vkladov akcionárov.