Diskriminácia migrujúcich pracovníkov vs. rodinné prídavky
Komisia sa domnievala, že Rakúska republika si v závislosti od miesta bydliska dieťaťa zaviedla prispôsobovací mechanizmus týkajúci sa výšky rodinných prídavkov a daňového bonusu, čím nesplnila povinnosti vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania stanovenej v článku 4 nariadenia č. 883/2004 a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011.
Komisia uviedla, že rodinné dávky, ako aj sociálne a daňové výhody, na ktoré sa vzťahuje prispôsobovací mechanizmus, sa nevypočítavajú v závislosti od cenovej úrovne v mieste bydliska dieťaťa. Ich paušálna výška je na celom rakúskom území jednotná napriek rozdielom v kúpnej sile medzi jednotlivými regiónmi.
Komisia tvrdila, že rakúska právna úprava, ktorá obmedzila prídavky na deti žijúce v zahraničí je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie.
Rakúska republika poprela akúkoľvek nepriamu diskrimináciu migrujúcich pracovníkov. Argumentovala, že poskytnutie sociálnych a daňových výhod rodičom má kompenzovať časť ich výdavkov súvisiacich s výživou ich detí. Na dosiahnutie tohto cieľa treba rozlišovať medzi situáciou pracovníkov, ktorých deti majú bydlisko v zahraničí, a situáciou pracovníkov, ktorých deti majú bydlisko v Rakúsku. Tieto situácie nie sú z dôvodu rozdielov v životných nákladoch v členských štátoch vecne porovnateľné. Prispôsobovací mechanizmus by nespôsoboval rozdielne zaobchádzania s rovnakými situáciami, ale zaručoval by, aby sa s odlišnými situáciami zaobchádzalo odlišne.