Najvyšší súd SR z 26.3.2014 - Konanie o udelenie azylu. Osoba sa nestáva utečencom tým, že by jej bol priznaný status utečenca, ale status jej bol priznaný pretože utečencom je.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-384-97/PO-Ž-2009 z 21. júna 2013 ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-384/PO-Ž-2009 so spismi predchádzajúcimi: ČAS: MU-1558/PO-Ž/2005, ČAS: MU-1331/PO- Ž/2006, ČAS: MU-1524/PO-Ž-2007. Zo spisu ČAS: MU-1558/PO-Ž/2005 zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl ako U., nar. XX.XX.XXXX v Khan Younes vyhlásením z 27. júla 2005 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zo strachu pred ozbrojenými konfliktami a z ekonomických dôvodov 06. októbra 2005 vo veci rozhodol odporca právoplatným rozhodnutím, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a vyslovil, že sa na navrhovateľa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Palestíny (rozhodnutie bolo preskúmané rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 2Saz/11/2005-25 zo 16. februára 2006). Navrhovateľ bol ako C., nar. XX.XX.XXXX dňa 07. februára 2006 vrátený v rámci Dublinského z NSR.