Najvyšší súd SR z 26.4.2012 - Výkon rozhodnutia o výchove maloletého
Okresný súd Bratislava V uznesením zo 6. októbra 2010 č.k. 2 Em 4/2010-59 zastavil konanie o návrhu oprávneného otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Pezinok z 15. októbra 2009 č.k. 10 C 16/2009-29, právoplatného a vykonateľného 3. novembra 2009 (ďalej len „rozsudok“), ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletým, ktorý styk mu však povinná matka neumožňovala. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zastavenie konania odôvodnil neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, právomoci vo veci konať podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. Na základe skutkových zistení mal preukázané, že maloletý spolu s matkou býva v Českej republike. Poukázal na § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSaP), podľa ktorého právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. Mal za to, že v preskúmavanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých a pri určení právomoci súdu v tejto veci nie je rozhodujúce štátne občianstvo maloletého, ani miesto jeho trvalého prihlásenia k pobytu, ale miesto jeho obvyklého pobytu, ktorým bola podľa jeho zistenia v čase rozhodovania Česká republika. Podľa jeho názoru, výkon rozhodnutia možno viesť v Slovenskej republiky len kým je Slovenská republika miestom výkonu. V preskúmavanom prípade, keď sa maloletý na území Slovenskej republiky nenachádzal, nemožno vo výkone pokračovať, pretože súd Slovenskej republiky nie je oprávnený výkon rozhodnutia v cudzine nariadiť.