Najvyšší súd SR z 27.10.2010 - Dobromyseľnosť držby vlastníckeho práva
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že poručiteľ (právny predchodca žalobcov) a žalobkyňa 1/ sa ujali držby pozemkov v roku 1971 na základe písomne uzavretej zmluvy (nehľadiac na jej formálne nedostatky), ktorá nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom. Zo strany žalobcov nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že by poručiteľom a žalobkyňou 1/ bola vykonaná nejaká aktivita v smere podania návrhu na registráciu tejto zmluvy.
Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu poručiteľa a žalobkyne do držby pozemkov nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb, účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.