Najvyšší súd SR z 7.5.2014 - K navráteniu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 17. decembra 2012 č. k. 1P 201/2011-363 nariadil návrat maloletej B. G., nar. X. do krajiny jej obvyklého pobytu do Švédska, nariadil matke E. L., aby vrátila maloletú B. G. do Švédska, do 10 dní od doručenia uznesenia. Deklaroval, že v prípade ak matka maloleté dieťa v súlade s predchádzajúcim výrokom na územie Švédska nevráti, je otec A. G. oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloletú B. G. prevziať za účelom ich vrátenia do miesta obvyklého pobytu maloletej na územie Švédska. Zaviazal otca maloletej matke a maloletej zabezpečiť leteckú prepravu do Švédska a po návrate maloletej do Švédska ubytovanie v prenajatom byte na adrese L... T. 44B v A., prispievať na výživu maloletej a matky sumou 1 000 SEK mesačne k rukám matky formou vyplatenia jednorazovej čiastky 12 000 SEK zloženej do notárskej úschovy, materskú školu a zdravotnú starostlivosť pre maloletú, a to až do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností pred príslušnými justičnými orgánmi vo Švédsku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo nesporné, že maloletá B. mala obvyklý pobyt vo Švédsku, že v danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho a matka nemohla preto bez jeho súhlasu rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa a že k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa matkou skutočne došlo, keďže matka v čase odchodu s maloletým dieťaťom na Slovensko odišla v neprítomnosti otca a bez jeho súhlasu. Keďže boli splnené všetky predpoklady vyplývajúce z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, prijatého v Haagu 25. 10. 1980 (ďalej len Dohovor) a Nariadenia Rady /ES/ č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 (ďalej len Nariadenie) a súd mal preukázané primerané opatrenia zo strany otca na zabezpečenie ochrany maloletej B., návrhu otca v celom rozsahu vyhovel.