Súdny dvor Európskej únie z 5.10.2010 - Opatrovnícke právo otca

J. McB podal na High Court (Írsko) návrh, prostredníctvom ktorého sa jednak domáhal, aby tento súd rozhodol alebo vydal doklad o tom, že premiestnenie jeho troch detí, ktoré sa uskutočnilo 25. júla 2009, bolo neoprávnené v zmysle článku 3 Haagskeho dohovoru z roku 1980, a jednak, aby mu bolo priznané opatrovnícke právo. Rozsudkom High Court rozhodol o zamietnutí prvej z požiadaviek z dôvodu, že otec nemal žiadne opatrovnícke právo k deťom v čase ich premiestnenia, takže toto premiestnenie nebolo v zmysle Haagskeho dohovoru z roku 1980 alebo nariadenia č. 2201/2003 neoprávnené. Otec podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd. Tento súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že otec nemal k svojim deťom k 25. júlu 2009 žiadne opatrovnícke právo v zmysle ustanovení Haagskeho dohovoru z roku 1980. Vnútroštátny súd však uvádza, že definícia pojmu „opatrovnícke právo“ na účely návrhov na nariadenie návratu detí z jedného členského štátu do druhého na základe Haagskeho dohovoru z roku 1980 je v súčasnosti obsiahnutá v článku 2 bode 9 uvedeného nariadenia. Vnútroštátny súd zastáva názor, že z ustanovení nariadenia č. 2201/2003 a ani z článku 7 charty nevyplýva, že biologický otec dieťaťa by nevyhnutne mal mať k tomuto dieťaťu opatrovnícke právo na účely rozhodovania o neoprávnenom alebo oprávnenom premiestnení dieťaťa, pokiaľ neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by mu toto právo priznávalo.