Ústavný súd SR z 28.1.2015 - K návrhu na zastavenie exekúcie
"Sťažovatež bol ako povinný účastníkom exekučného konania... sp. zn. EX 328/1997 na základe rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia... v spojení s rozhodnutím Úradu životného prostredia hlavného mesta SR Bratislavy..Od počiatku nezákonná exekúcia vedená voči sťažovateľovi bola zastavená až uznesením exekučného súdu zo dňa 20.5.2010, č. k. Er 721/97-297...Proti uzneseniu exekučného súdu sťažovateľ podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 13.9.2012, č. k. 20 CoE 466/2011-348 potvrdil.Uznesenie odvolacieho súdu sťažovateľ napadol dovolaním, ktoré Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 19.08.2014, sp. zn. 1 Oboer/60/2013 odmietol ako neprípustné.Exekučný aj odvolací súd svoje rozhodnutie, okrem rôznych parciálnych a nelogických námietok voči uplatneným trovám, založili na princípe posudzovania úspechu jednotlivých podaní sťažovateľa a nie na princípe úspechu vo veci ako takej. Súdy tak fakticky ako úspešné vyhodnotili iba dva právne úkony sťažovateľa - odvolanie proti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie a odvolanie proti uzneseniu zo dňa 27.7.2010, ktorým exekučný súd paradoxne zaviazal k náhrade trov konania sťažovateľa...Sťažovateľ podal proti uzneseniu KS BA dovolanie, ktoré NS SR uznesením zo dňa 19.08.2014, sp. zn. 1Oboer/60/2013 odmietol ako neprípustné, napriek tomu, že vyššie uvedené vady rozsudku KS BA, majúce za následok porušenie práva sťažovateža na súdnu ochranu zakladali dovolací dôvod podža ust. § 237 písm. f) OSP."