Ústavný súd SR z 29.11.2007 - Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo čl. 41 ods. 4 ústavy nielen umožňuje, ale aj predpokladá.

Sťažovateľ je talianskym štátnym občanom. Po dvojročnom spolužití s Ing. sa im narodil syn M., ktorý má taliansku a slovenskú štátnu príslušnosť. Zhoršujúce sa vzájomné vzťahy sťažovateľa s matkou maloletého viedli v roku 2001 k ich rozchodu, a to aj napriek snahe sťažovateľa zachovať spoločnú rodinu. Z uvedeného dôvodu obidvaja rodičia uzavreli ústnu dohodu, že maloletý syn bude naďalej bývať s matkou a že sťažovateľ bude mať právo syna pravidelne a často navštevovať. Sťažovateľ sa po čase rozhodol podať návrh na súd na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti na základe žiadosti syna, ktorý chcel ostať žiť s otcom v Taliansku. Matka dieťaťa,ale s návrhom nesúhlasila a o dva dni neskôr podala návrh na súd na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti.