Práva detí

Žalobkyňa, staršia ako 25 rokov, po ukončení inžinierskeho štúdia a po tom, čo určitý čas pracovala, začala znovu študovať vysokú školu dennou formou a poberala pomoc v hmotnej núdzi. Úrad práce ju však považoval za spoločne posudzovanú osobu s matkou, započítal aj príjem matky a rozhodol, že žalobkyni bola pomoc vyplatená neprávom, preto od nej žiadal vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.

V konaní o určenie otcovstva na návrh dieťaťa počas prebiehajúceho konania navrhovateľ zomrel, a preto vnútroštátny súd konanie zastavil. Dcéra zomrelého navrhovateľa, ako jeho potomok, predložila splnomocnenie advokátovi s cieľom pokračovať v konaní.

Sťažovateľka, arménska žiačka s mentálnym postihnutím, bola znásilnená svojím učiteľom, ktorý bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený. Sťažovateľka sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy na civilných súdoch. Okrem toho žiadala, aby konanie prebiehalo neverejne a aby sa informácie o konaní nezverejnili.

Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy. Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.

Generálny prokurátor SR podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým notárka ako súdna komisárka schválila úkon matky spočívajúci v odmietnutí dedičstva v mene maloletej po poručiteľovi bez riadneho zistenia skutočného stavu veci; notárka totiž pracovala len s neurčitým údajom o „pasívach cca 50 000 €“, pričom až následné uznesenie vykonalo súpis, pri ktorom bola zistená čistá hodnota majetku 58 945,75 € a dedičstvo bolo potvrdené štátu ako odúmrť.