Reálny svet

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal právnym charakterom plánu chovu a lovu, ktorý bol predmetom v spore o náhradu škody, v ktorom podľa žalobcu žalovaný znemožňoval plnenie plánu chovu a lovu, pretože neoprávnene držal v zajatí v oplotených pozemkoch jeleniu a mufloniu zver žalobcu. Žalobcovi nebolo umožnené jeleniu a mufloniu zver nachádzajúcu sa nepoľovných plochách vyhnať späť do zvernice, a teda zo strany žalobcu nebolo možné splniť plán chovu a lovu v zmysle platnej legislatívy, čím mala vzniknúť škoda.

Žalobca sa domáhal náhrady škody v dôsledku neoprávneného odňatia dopravnej licencie obchodnej spoločnosti, v ktorej mal majetkovú účasť. Tvrdil, že v dôsledku rozhodnutia orgánu verejnej moci došlo k zníženiu hodnoty jeho akcií, a tým k vzniku škody na jeho majetku.

Zamestnanec bol prijatý do zamestnania ako vodič na základe pracovnej zmluvy uzavretej v Luxembursku. Na základe analýzy jeho zamestnaneckej činnosti vykonával podstatnú časť práce vo Francúzsku a spoločnosť bola povinná prihlásiť ho do francúzskeho systému sociálneho zabezpečenia.

Dňa 26.01.2026 bola zverejnená predbežná informácia návrhu vyhlášky Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 138/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh vyhlášky“). Podľa súčasnej právnej úpravy sa pri emisnej kontrole vozidla neoveruje existencia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak vozidlo emisnú kontrolu úspešne absolvuje, považuje sa za spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke.

Daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH z viacerých prijatých plnení, ktoré deklaroval faktúrami od svojich dodávateľov. Správca dane následne pri daňovej kontrole spochybnil, že k deklarovaným dodávkam tovaru a služieb skutočne došlo, pričom upozornil na viaceré nezrovnalosti – najmä na to, že dodávatelia boli nekontaktní, neschopní hodnoverne preukázať vykonanie plnení a existovali pochybnosti o reálnom pohybe tovaru. Na základe týchto všeobecných pochybností dospel daňový úrad k záveru, že daňový subjekt „neuniesol dôkazné bremeno“, a preto mu nárok na odpočítanie DPH neuznal. Daňový subjekt však predložil účtovné doklady, potvrdenia o úhradách, výpovede osôb a ďalšie dôkazy, ktoré logicky a konzistentne preukazovali uskutočnenie transakcií. Správca dane tieto dôkazy nevyvrátil konkrétnymi zisteniami, iba ich odmietol s odkazom na pochybnosti o dodávateľoch.